Tvorbou umenia získavam nové perspektívy, v práci prichádzam s novými nápadmi

Ak sa chcete stať grafikom, mali by ste mať kreatívne myslenie a grafické cítenie. A grafička eWay-CRM, Anastasia Grigoryeva, je v tomto ohľade osobou  najpovolanejšou. Ako sa do eWay-CRM dostala, čo robila predtým, a čím sa zaoberá vo svojom voľne sa rozhovorila v nasledujúcom rozhovore.

A na čom pracuješ v eWay-CRM?

Mám pestrú náplň práce. Od grafiky a animácií až po videá. Marketingové oddelenie má stále nové nápady, takže stále získavam nové skúsenosti. Páči sa mi, že v porovnaní s prácou v agentúre nerobím rovnaké úlohy stále dookola. Práca tu je rôznorodejšia a mám priestor prichádzať s vlastnými nápadmi.

Čomu si sa venovala predtým?

Keď som bývala v Petrohrade, tak som pracovala ako kurátorka. Robila som rôzne výstavy a múzejné projekty. Predtým, než som sa presťahovala do Prahy, som robila veľký projekt 3D rekonštrukcie jedného ruského mesta z 18.storočia. Historická časť toho mesta už totiž neexistuje. S mojím tímom sme teda viac ako rok pracovali na video inštaláciu, ktorá zahŕňala rekonštrukciu niekoľkých stoviek budov.

Povedala si, že si vyštudovala umeleckú školu. Venuješ sa umenie aktívne?

Áno. Asi pred dvoma rokmi sme s kamarátkami založili umeleckú skupinu man. Robíme rôzne inštalácie, akcie, performance. Je to môj koníček a napĺňa ma to. A tiež mi to pomáha. Zatiaľ čo v práci robím praktické veci, tvorbou umenie získavam nové perspektívy.

Anastasia (vľavo) a umelecká skupina man.

V čom sa podľa teba najviac líši grafický dizajn od umeleckej tvorby?

Podľa mňa je z hľadiska kreativity grafický dizajn v porovnaní s umením skôr remeslo. Grafický dizajn jednoducho musí fungovať a dizajnéri tak majú často trochu konzervatívny pohľad. I keď aj v grafickom dizajne existuje kreatívnejší smer, ktorý je bližšie k súčasnému umeniu. Väčšina firiem ale v propagáciu preferuje konzervatívnejší prístup. Každá spoločnosť musí mať vlastný štýl. A ten sa musí postupne meniť.

Zastávaš podobný názor aj v umení? Mal by sa aj umelec vyvíjať a nebyť príliš konzervatívny?

Vzhľadom k tomu, že som vyštudovaný historik umenia, tak na to mám jednoznačný názor. Každé umenie má právo existovať. Každé umenie má svojich priaznivcov a niektorí ľudia jednoducho potrebujú to konzervatívnejšie umenie.

A aké umenie oslovuje teba?

Páčia sa mi všetky druhy umenia. Ja sa proste už nemôžem pozerať na umenie ako obyčajný človek. Pozerám sa naň profesionálne, bohužiaľ.

Takže určite neodsuzuješ moderné umenie, ako je to dnes u mnohých ľudí bežne.

Nie, skôr sa pozerám na to, ako to ten umelec urobil. Zvládol vytvoriť niečo zaujímavé alebo nie? Na súčasné umenie sa jazdím pozrieť na benátske bienále a páči sa mi to. Zrovna tak sa mi páči pozerať v petrohradskej Ermitáži na Rembrandta. Často chodím do veľkých múzeách za starým umením, pretože ma inšpiruje viac než moderné umenie. Ale pochopiteľne, keď mi som mala okolo 20 rokov, tak ma zaujímalo viac súčasné umenie. Ale postupne ten názor meníš.

A keď ty sama vytváraš umenie, čo sa ním snažíš povedať?

Na začiatku, keď mám nejaké tému, začínam premýšľať, aký mám z toho pocit. Čo by som chcela povedať spoločnosti. Nikdy nepremýšľam nad človekom, ktorý sa na to bude pozerať. Podľa mňa sa umelec musí sústrediť na seba a svoje vlastné pocity.

Keby si mala vybrať jedno obľúbené dielo z tvojej tvorby, ktoré by si mi ukázala ako prvý. Aké by to bolo?

Páči sa mi inštalácia, ktorú som robila pre poľnohospodárske múzeum. Ale možno by som tam ešte niečo zmenila. (Smiech) Som taká perfekcionistka. Myslím, že veci musia fungovať ako celok. A keď to tak nevidím a som s tým nespokojná, tak často dorábam nejaké drobnosti ešte po vernisáži.

Vybrala by si aj nejakú obľúbenú výstavu?

Už druhý rok robíme s kamarátkou video inštalácie pre výstavu Grafika roka v Obecnom dome. Je to taká veľká výstava, počas ktorej sa udeľuje cena VI. Boudníka. Pripravujeme tam projekciu inšpirovanú dielmi, ktoré sú súčasťou výstavy. Páči sa mi ten priestor, v ktorom výstava prebieha. Je to zaujímavá, umelecká úloha prepojiť video nielen s dielmi, ktoré tam sú, ale aj s budovou a priestorom, aby tá inštalácia pôsobila ako prirodzená súčasť výstavy.