Adaptácia umelej inteligencie bude skôr dlhotrvajúci proces ako revolučná zmena

Umelá inteligencia

Pre investora je jedno z najdôležitejších uvedomení to, že to, čo nevie masívne presahuje to, čo vie. Na základe tejto múdrosti je potom diverzifikácia portfólia jedna z kľúčových praktík pre dlhodobé zachovanie bohatstva.

Čo vieme je, že umelá inteligencia (AI) má v ďalších dekádach potenciál otriasť trhy a výrazne premeniť ekonomiku tak ako ju poznáme. Za porovnateľné obdobie možno pouvažovať o začiatku 21. storočia, ktorý so sebou priniesol 2 relevantné prúdy, ktoré výrazne premenili ekonomické podnebie. Jednalo sa o automatizáciu a globalizáciu.

Tieto dva pomaly expandujúce vplyvy spôsobili štrukturálne zmeny vo svete. Tie vytvorili deflačné prostredie, podporili nerovnomerné rozdelenie bohatstva a viedli k lepším korporátnym výsledkom. Tiež ale mali ďalekosiahle politické a sociálne vplyvy.

Akým spôsobom a v akom časovom horizonte AI začne premieňať dnešný svet je ale momentálne extrémne neisté.

Umelá inteligencia dnes

Mnoho odvetví experimentuje s AI v širokej škále činností. Hlbšiu adaptáciu možno ale sledovať len v niekoľkých špecifických lokalitách ekonomiky – ide predovšetkým o zákaznícku podporu a softwarové inžinierstvo. Existujú náznaky, že v dôsledku toho sa dopyt po pracovnej sile v týchto oblastiach zmierňuje. Avšak v kontexte celej ekonomiky sa zatiaľ jedná iba o nepatrné vplyvy.

Kontaktné centrá v USA predstavujú zhruba 1,8 % celkovej pracovnej sily a mzdové náklady tvoria v tomto odvetví až 95 % celkových nákladov firmy. Veľké jazykové modely založené na strojovom učení sú ideálne pre rutinné úlohy, ktoré zahŕňajú textovú alebo rečovú komunikáciu.

Adaptácia jazykových modelov vedie k vyššej produktivite

Ukazuje sa, že tieto nástroje skôr zatiaľ fungujú ako pomocný nástroj. Trend v adaptácii tejto technológie podľa štúdií naďalej zrýchľuje. Dáta ukazujú, že zamestnanosť v tomto odvetví za posledných 18 mesiacoch výrazne klesla o 10 %, čo do istej miery súvisí s adaptáciou AI. Súvisí to ale aj s ostatnými vplyvmi ako je rekordne nízka miera nezamestnanosti a rastúce mzdy.

Softwarové inžinierstvo je odvetvie, ktoré predstavuje 1,1 % pracovnej sily v USA a zároveň sa jedná o odvetvie, kde je teraz najväčší potenciál pre využitie jazykových modelov. Prvým dôvodom je nedostatok softwarových vývojárov. To vedie k vysokým mzdovým nákladom, kedy táto skupina zamestnancov zarába v mediáne 3-násobok celoštátneho mediánu.

Druhý dôvod spočíva vo vyššej produktivite. Podľa štúdie od MIT (Massachusetts Institute of Technology) softwaroví vývojári za pomoci AI dokázali vytvoriť softwarový kód v priemere o 56 % rýchlejšie ako bez AI. Hoci vývojári strávia iba zhruba polovicu svojho času priamo programovaním, stále sa jedná o výrazné zlepšenie produktivity práce.

Aj napriek tomu, že kvalitné dáta zatiaľ neexistujú, zdá sa, že adaptácia AI v rámci programovania taktiež zrýchľuje. Vplyv na zamestnanosť v odvetví je menej očividný ako v prípade kontaktných centier. Napríklad štúdia Challenger Report prisudzuje AI len zhruba 12,5 % výpovedí z celkového počtu v odvetví v 2. kvartáli 2023 (4 000 z celkových 32 000).

Trend automatizácie bude pokračovať

Podľa štúdie od McKinsey & Company v USA kvôli vysokým mzdovým nákladom, AI zníži počet ľudských interakcií až o 50 % v rámci odvetvia kontaktných služieb v ďalších dekádach. V softwarovom inžinierstve je ďalší vývoj menej viditeľný a bude silno závisieť na schopnostiach AI. V závislosti na tom bude AI buď pomocným nástrojom pre inžinierov alebo ich úplne nahradí.

Prax v reálnom čase

Dopad umelej inteligencie, predovšetkým skrz tieto dve odvetvia na celkovú ekonomiku je v súčasnej chvíli nepatrný. Dôležitou otázkou do budúcna je: akým spôsobom sa AI dokáže rozšíriť aj do ostatných odvetví ekonomiky?

Naprieč odvetviami existujú náznaky experimentovania s nástrojmi AI cez širokú škálu činností. Mnohé podniky hľadajú možnosti integrácie veľmi novej a rýchlo sa rozvíjajúcej generatívnej umelej inteligencie (GAI). GAI je schopná vytvárať a zložito upravovať texty a grafické vstupy ako sú videá či obrázky.

Proces adopcie má veľký potenciál, ale je zatiaľ na svojom začiatku, pričom podniky len teraz objavujú možnosti týchto technológií, študujú regulatorné prostredie a pripravujú svojich zamestnancov na ich použitie.

Podľa ankety McKinsey & Company z apríla 2023, tretina opýtaných respondentov v globálnej vzorke uviedlo že používa GAI, ale spôsob jej použitia je veľmi rozsiahly a nejednoznačný naprieč respondentmi.

Najčastejšie sa GAI používa v odvetví marketingu a predaja, vývoja služieb a zákazníckej podpory, kde 10-14 % respondentov uviedlo pravidelné využívanie GAI. Čo sa týka špecifických funkcií, ide o nasledujúce: vypracovávanie textov, personalizovaný marketing, zhrnutie textových dokumentov, identifikácia dopytových trendov, vypracovávanie technických dokumentov, chatbot, prognózovanie trendov a pod.

Kedy AI začne premieňať svet?

Postupom času sa AI pravdepodobne stane ďalším veľkým vplyvom, ktorý výrazne premení ekonomiku a prinesie so sebou ďalekosiahle zmeny v politike, rozdelení bohatstva a prinesie so sebou sociálne dôsledky. Hoci je tento proces ešte stále v plienkach, AI povedie k výraznému rastu produktivity naprieč mnohými odvetviami.

V literatúre sa stále častejšie objavuje tvrdenie, že AI bude integrovaná do veľmi veľkej časti ekonomiky, ale metódy, na ktorých sú tieto odhady založené, nie sú spoľahlivé. Predvídanie účinkov AI je obzvlášť náročné, pretože samotná technológia sa rýchlo a často nepredvídateľne vyvíja. Najväčšie dopady na produktivitu preto môžu mať možnosti, ktoré sa ešte ani neobjavili.

Väčšina štúdií odhaduje, že najväčší vplyv AI na ekonomiku je vzdialený dekádu alebo viac od dneška. Zdá sa tak, že v budúcich niekoľkých rokoch inflačná sekulárna dynamika bude významnejším vplyvom ako deflačná dynamika umelej inteligencie.

Využitie potenciálnych prínosov tejto technológie za účelom posilnenia produktivity bude vyžadovať ako rekvalifikáciu pracovných síl, tak aj zmysluplné organizačné a procesné inovácie, ktoré boli historicky veľmi pomalé.

Pravdepodobnejším výsledkom je teda to, že integrácia umelej inteligencie bude postupovať pomalšie ako preinflačné vplyvy, ktoré už teraz vedú k zmenám v rozhodovaní podnikov (napr. potreba budovať odolné dodávateľské reťazce). Rozsah vnútorných odhadov je však nesmierne široký a toto skúmanie zdôrazňuje, že je dôležité uvedomiť si, čo nevieme, a byť pripravený na viac možností.

Výhľad do budúcnosti

Ekonomika môže rásť len pokiaľ sa na tom podieľa rastúci počet ľudí alebo rastie produktivita každého jednotlivca. V rozvinutých krajinách je demografický trend rozhodne v neprospech ekonomického rastu kvôli nízkej pôrodnosti.

Miera rastu produktivity jedincov bude tak kľúčová pre ďalší ekonomický rast. Z tejto úvahy je zrejmé, že dlhodobo práve miera adaptácie umelej inteligencie rozhodne o budúcnosti rozvinutých krajín – či ich čaká ekonomická prosperita alebo úpadok.

Väčšina štúdií poukazuje na najväčšiu vlnu adopcie AI a s tým spojený rast produktivity v rokoch 2030 – 2050. Historicky mali technológie na všeobecné použitie, ktoré môžu byť široko zavedené v celej ekonomike, ako je elektrina alebo počítače, merateľný dopad na produktivitu približne jedno až tri desaťročia po vzniku inovácie.

K tomuto oneskoreniu medzi vynálezom a makroekonomickým dopadom dochádza z niekoľkých dôvodov. Väčšina komerčných využití univerzálnych technológií vyžaduje doplnkové vynálezy, ktoré sa vyvíjajú v priebehu času (napr. až vynálezy ako Microsoft Excel alebo Word sprístupnil širšie komerčné využitie počítačov).

Spoločnosti musia investovať do zavádzania nových technológií a do preškoľovania pracovníkov. A čo je najdôležitejšie, hlavné prínosy technológií pre všeobecné použitie obvykle neplynú z rýchlejšieho vykonávania už zavedených procesov, ale z úplne nových prístupov. Identifikácia a osvojenie týchto prístupov vyžaduje čas. História, hoci sa nemusí opakovať teda ukazuje, že významná komerčná integrácia technológií AI nebude záležitosťou iba niekoľkých rokov, ale skôr desiatok rokov.

Aký veľký vplyv AI predstavuje? Vedci nemajú jasno

Rozsah, v ktorom rôzne výskumné spoločnosti odhadujú vplyv AI na rast HDP je natoľko široký, že o ňom teraz nemá zmysel hovoriť. Naviac mnohé štúdie ani neberú do úvahy sekundárny rast produktivity v dôsledku efektívnejšieho výskumu a vývoja za pomoci nástrojov AI, ktorý je ešte menej predvídateľný. Vzhľadom na to, že sa táto technológia stále vyvíja, existuje ešte mnoho neznámych.

Potenciálny prínos pre rast a produktivitu závisí na tom, či sa dočkáme technologického prelomu, ktorý je nesmierne náročné predvídať; výskumníci v oblasti umelej inteligencie nepredvídali mnoho schopností, ktoré modely získali v priebehu ich rozširovania.

V krajnom prípade môžeme byť svedkami vývoja niečoho ako "umelá všeobecná inteligencia" (AGI). Táto technológia by mohla vykonávať všetky intelektuálne úlohy, ktoré dokáže človek. Taká technológia by bola skutočne transformačná, pretože by mohla automatizovať vedecký pokrok (okrem iných prínosov).

Inovatívna umelá inteligencia by mohla tiež produkovať nápady na vytvorenie ďalších a lepších systémov umelej inteligencie. Tým by sme mohli získať veľmi rýchlu spätnú väzbu, ktorá by spôsobila explozívny pokrok (aj keď dopad takej technológie na rast by mohol byť stále obmedzený fyzickými alebo regulačnými prekážkami).

V tomto ohľade môžeme teda povedať len to, že vieme, že nič nevieme.