Spoločnosť Boeing rieši problémy s kvalitou výroby. Kvôli tomu došlo k niekoľkým nehodám ich lietadiel. Dôvodov, ktoré vedú k takým fatálnym dôsledkom je vždy veľa. Je to akási množina príčin, ktoré sa potom stretnú v jednom bode. Jeden dôvod sa však vo veľkých firmách objavuje pomerne často. Je to odcudzenie sa vedenia spoločnosti od zvyšku firmy, od jej bežných a každodenných starostí.
A to sa stalo Boeingu. Jeho vedenie sa najprv zo Seattlu na západnom pobreží USA presťahovalo na východ do Chicaga a pred dvoma rokmi zamieril tím okolo Davida Calhouna na predmestie Washingtonu.
Možno bol zámer byť bližšie svojim zákazníkom, alebo úradom, vrátane ministerstva obrany dobrý, výsledok je ale zlý a cestovanie najvyššieho manažmentu skončilo demisiou samotného Calhouna.
Lenže predtým deklarovalo vedenie Boeingu dôvod nových kancelárií v centre Chicaga úplne inak. Presídlenie vrcholný manažment vtedy prezentoval ako potrebu ochrániť sám seba pred vplyvom a rozptýlením vlastných výrobných závodov, ktorých počet rástol s tým, ako sa spoločnosť diverzifikovala a fúzovala s McDonnell Douglas.
Obsah:
Boj matky s dcérou
Vlastný svet
Nedotknuteľný vodca
Empatia a spolupráca
Obdobie kríz
Skutočný líder
Boj matky s dcérou
Keď manažéri nebojujú s kognitívnym skreslením blízkosti, môžu sa ľahko väčšine zamestnancom odcudziť.
Skreslenie blízkosti súvisí s tendenciou ľudí rozvíjať vzťahy a preferencie voči ľuďom, ktorí sú im fyzicky bližšie, na rozdiel od tých, ktorí sú vzdialenejší. Tí to potom môžu navyše vnímať ako zámerné znevýhodňovanie.
Sám som to zažil v skupine Schwarz, v najväčšej európskej maloobchodnej sieti. Zo svojej podstaty mala materskú spoločnosť v Nemecku a dcérske spoločnosti v Česku, Poľsku, na Slovensku, v Rakúsku, v Taliansku... Jej predajne Kaufland a Lidl nájdete po celej Európe.
Aj samotní šéfovia dcérskych spoločností sa po čase začali správať izolovane. Prestávali byť ochotní sa stretávať alebo aktívne komunikovať s kolegami z matky.
Tento vzorec sa bude opakovať vo všetkých nadnárodných spoločnostiach.
Zástupcovia dcér vám nehovoria vždy pravdu. Čím ďalej sú, tým menej. V súvislosti s tým skresľujú výsledky svojich tímov. Začnú vás časom vnímať ako nepriateľa, nie ako spojenca. A domýšľajú si. Napríklad ako to s nimi myslíte zle a chcete im obmedziť rozpočet.
Vlastný svet
Vidíme to aj v politike. Koľko poslancov je fakticky odtrhnutých od reality životov bežných ľudí. A to len preto, že sú kariérnymi politikmi. Jediná fyzická práca, ktorú kedy zastávali, bolo roznášanie volebných letákov ešte ako „mladí demokrati“.
A potom sa postupne, cez pozície asistentov a členstvo v pracovných tímoch dostali na voliteľné pozície a pokračujú ako poslanci. Takže sú celoživotne obklopení len inými politikmi a úradníkmi. A hoci nemusia byť od svojich voličov v skutočnosti nijako ďaleko, žijú v akomsi vlastnom svete.
Vzdialenosť teda nemusí byť len fyzická. Vo veľkých korporátoch môže byť pre lídrov náročné zostať v kontakte so svojim tímom. Bývajú zaneprázdnení nabitým programom a prestávajú sa sústrediť na ľudskú stránku vedenia.
Medzi dianím v spodných a horných poschodiach sa môže vytvoriť hlboká priepasť. A keď potom manažér alebo riaditeľ žiada o spätnú väzbu, jeho podriadení, ale aj kolegovia sa ju neodvážia poskytnúť alebo ich tvrdenie nie je úprimné a je prispôsobené očakávaniu špičkového manažéra.
Ako sa to stalo Putinovi na začiatku konfliktu. Kedy mu velitelia vojsk, ministri aj poradcovia hovorili hlavne to, čo počuť chcel. Z mnohých dôvodov, najčastejšie strach, mu neoznamovali nič o skutočnej situácii v armáde a na fronte. Iste ho to sprevádza doteraz.
Často to vidím v praxi práve z pohľadu vysokých manažérov. Sú vo svojom postavení veľmi osamotení. Nikto za nimi nechodí s dobrými správami. Všetci chcú hlavne rozhodnutie, teda prenášajú všetku zodpovednosť nahor. S problémami nemajú často odvahu prísť vo chvíli, keď je ešte šanca riešiť situáciu v pokoji a bez väčších vplyvov na chod firmy. Ako v Boeingu.
Nedotknuteľný vládca
Pri menších spoločnostiach to býva menší problém. V malých firmách sú si ľudia bližšie a medzi sebou rovnejší.
Ale aj tu môže vzniknúť odcudzenie. Napríklad, keď manažér alebo majiteľ začne pociťovať, že je viac, pretože dosiahol vyššiu pozíciu. Pretože to celé vybudoval. Pretože ostatným dáva prácu.
Je to jedna z vecí, ktorá sa týka každého z nás a má to vplyv na naše bežné životy. Je to kognitívne skreslenie významnosti. Nie je to teda len problém manažérov a majiteľov firiem. Každý človek si myslí, že je o trochu dôležitejší ako ostatní.
Toto sa deje často. A vieme to aj z rozprávania kolegyne a kamarátky Anne-Martje Oud.
Tá o tom hovorila na minuloročnej konferencii Kľúč komunikácie na Pražskom hrade, ktorú sme tam s Asociáciou vyjednávačov organizovali. Anne-Martje radí šéfom nadnárodných korporácií, ako zvládať komunikáciu. Má vo svojom portfóliu spoločnosti ako Google, Mercedes Benz alebo Louis Vuitton.
Empatia a spolupráca
Na tohtoročnej konferencii sa zameriame na leadership.
Leadership budúcnosti, ktorý musí byť postavený na spolupráci, nie na izolácii. Prežívame éru bezprecedentných výziev a príležitostí. Klimatická kríza, globálne problémy v oblasti zdravia a zmeny spoločenských hodnôt prevyšujú individuálne priority.
Globalizácia a geopolitika posúvajú svetové tektonické dosky. Ako žijeme a pracujeme, je neustále pretvárané pokrokom v technológii a nástupom generácií, ktoré sa narodili do digitálneho prostredia.
Téma konferencie je tak reakciou na krízu svetového leadershipu a na evolučnú potrebu vodcov v období hlbokých kríz a vyostrených konfliktov. Svetové ekonomické fórum označilo za hlavný dôvod krízy priepastný rozdiel medzi mocou a kompetenciou súčasných „lídrov“.
Tí, ktorí sú pri moci, či už v korporátnom prostredí alebo na úrovni politickej reprezentácie, neplnia svoje povinnosti v prospech tých, ktorých vedú.
Nemusíme chodiť ďaleko. Maďarsko, Slovensko… Tam všade začína vládnuť vrstva, ktorej nejde o prospech zeme. A popri tom, ako si zaisťuje vlastné svetlé zajtrajšky, aspoň toleruje, keď sa majú dobre aj niektorí iní ľudia. Samozrejme, sú vo svete výrazne horšie príklady.
Obdobie kríz
Svet už nikdy nebude taký, ako ho poznáme z našich doterajších životov. Priamo pred našimi očami sa mení klíma, ľudská spoločnosť aj ekonomika.
Známy ekonóm a investor Ray Dalio popísal takzvané dlhové cykly, počas ktorých sa často preskupuje aj geopolitická moc. Pokiaľ sa Ray nepletie, sme na poriadnej jazde dole z kopca až na samotné dno ekonomiky a spoločenských vzťahov.
Jediný spôsob, ako prekonať krízy, ktoré nás čakajú, je spolupráca pod vedením skutočného lídra. Naša potreba vodcov je dôsledkom evolučnej snahy o prežitie. Rovnako ako spolupráca. Takže lídri, ktorí nedokážu ostatných viesť k spolupráci, sú na vrchole omylom.
Skutočný líder
Skutočný líder vás nenechá nikdy samých.
Tiahne s vami za jeden povraz. Má vytrvalú odvahu dať vám kompetencie a vieru vo vaše schopnosti meniť svet okolo k lepšiemu.
Cítite sa s ním v bezpečí a môžete za ním prichádzať s nápadmi. Líder si dokáže získať pozitívny rešpekt, dokáže sa ovládať. Ego necháva za dverami a počúva vás.
Odborníci hovoria, že by lídri mali mať schopnosť zaujať globálnu interdisciplinárnu perspektívu. Dokázať dlhodobo a empiricky plánovať, mať silné komunikačné schopnosti, uprednostniť sociálnu spravodlivosť a blahobyt pred finančným rastom. Byť empatickí, mať odvahu a morálku a byť povahovo kolaboratívny.
